search


keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/1925 SK cercato: 'k záveru' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index k záveru:


whereas k záveru:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 665

 

Článok 3

Označenie strážcov prístupu

1.   Podnik sa označí za strážcu prístupu, ak:

a)

má významný vplyv na vnútorný trh;

b)

poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom; a

c)

má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2.   Predpokladá sa, že podnik spĺňa príslušné požiadavky uvedené v odseku 1:

a)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), ak dosiahol ročný obrat v Únii v každom z posledných troch finančných rokoch najmenej 7,5 miliardy EUR alebo ak jeho priemerná trhová kapitalizácia alebo jeho zodpovedajúca objektívna trhová hodnota v poslednom finančnom roku dosiahla aspoň 75 miliárd EUR a poskytuje tú istú základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

b)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom finančnom roku mesačne aspoň 45 miliónov aktívnych koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a ročne aspoň 10 000 aktívnych komerčných používateľov usadených v Únii, ktorí sa identifikujú a spočítavajú v súlade s metodikou a ukazovateľmi stanovenými v prílohe;

c)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) tohto odseku dosiahnuté v každom z posledných troch finančných rokov.

3.   Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, bezodkladne to oznámi Komisii, a to najneskôr do 2 mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt, a poskytne jej príslušné informácie podľa odseku 2. Uvedené oznámenie obsahuje príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb podniku, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Vždy, keď ďalšia základná platformová služba poskytovaná podnikom, ktorý bol predtým označený za strážcu prístupu, dosiahne prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b) a c), podnik to oznámi Komisii do dvoch mesiacov od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu neinformuje Komisiu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a neposkytne jej v lehote, ktorú stanovila v žiadosti o informácie podľa článku 21, všetky relevantné informácie, ktoré Komisia potrebuje na označenie dotknutého podniku za strážcu prístupu podľa odseku 4 tohto článku, Komisia je aj napriek tomu oprávnená označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby splní žiadosť o informácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku alebo ak sa informácie poskytnú po uplynutí lehoty stanovenej v uvedenom odseku, Komisia uplatní postup stanovený v odseku 4.

4.   Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr do 45 pracovných dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu.

5.   Podnik poskytujúci základné platformové služby môže spolu s oznámením predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že výnimočne, aj keď spĺňa všetky prahové hodnoty v odseku 2, za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1.

Ak Komisia dospeje k záveru, že argumenty, ktoré podnik poskytujúci základné platformové služby predložil podľa prvého pododseku, nie sú dostatočne podložené, pretože zjavne nespochybňujú predpoklady stanovené v odseku 2 tohto článku, môže tieto argumenty zamietnuť v lehote uvedenej v odseku 4 bez uplatnenia postupu stanoveného v článku 17 ods. 3.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby predloží takéto dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce predpoklady uvedené v odseku 2 tohto článku, Komisia môže bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku začať postup stanovený v článku 17 ods. 3.

Ak Komisia dospeje k záveru, že podnik poskytujúci základné platformové služby nebol schopný preukázať, že príslušné základné platformové služby, ktoré poskytuje, nespĺňajú požiadavky odseku 1 tohto článku, označí tento podnik za strážcu prístupu v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 3.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metodiky na určenie toho, či sa dosiahli kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku, a v prípade potreby túto metodiku pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe.

8.   Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 17 označí za strážcu prístupu každý podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2 tohto článku.

Na uvedený účel Komisia zohľadní niektoré alebo všetky z týchto prvkov, pokiaľ sú relevantné pre posudzovaný podnik poskytujúci základné platformové služby:

a)

veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosť a postavenie dotknutého podniku;

b)

počet komerčných používateľov, ktorí základnú platformovú službu využívajú na oslovenie koncových používateľov, a počet koncových používateľov;

c)

sieťové účinky a výhody založené na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu dotknutého podniku k osobným údajom a iným ako osobným údajom a k ich získavaniu alebo analytickým možnostiam;

d)

akékoľvek účinky vyplývajúce z rozsahu a sortimentu, ktoré podnik využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje, a v príslušných prípadoch, aj pokiaľ ide o jeho činnosť mimo Únie;

e)

odkázanosť komerčných používateľov alebo koncových používateľov na dodávateľa vrátane nákladov na zmenu poskytovateľa behaviorálnej predpojatosti, ktoré znižujú schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov zmeniť poskytovateľa alebo využívať multihoming;

f)

konglomerátnu podnikovú štruktúru alebo vertikálnu integráciu dotknutého podniku, ktorá podniku umožňuje napríklad krížové financovanie, kombinovanie údajov z rôznych zdrojov alebo využívanie svojho postavenia; alebo

g)

iné štrukturálne charakteristiky obchodu alebo služieb.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto odseku zohľadňuje predpokladaný vývoj v súvislosti s prvkami uvedenými v druhom pododseku vrátane akýchkoľvek plánovaných koncentrácií, ktoré zahŕňajú ďalší podnik poskytujúci základné platformové služby alebo poskytujúci akékoľvek iné služby v digitálnom sektore alebo umožňujúci získavanie dát.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazným spôsobom nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou, pričom toto neplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol dotknutý podnik vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia môže označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe faktov, ktoré má k dispozícii.

9.   V prípade každého podniku označeného za strážcu prístupu podľa odseku 4 alebo 8 Komisia v rozhodnutí o označení uvedie príslušné základné platformové služby, ktoré sa poskytujú v rámci tohto podniku a ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

10.   Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 do šiestich mesiacov od uvedenia základnej platformovej služby v rozhodnutí o označení podľa odseku 9 tohto článku.

Článok 27

Informácie od tretích strán

1.   Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo Komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2.   Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3.   Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie Komisii.

Článok 29

Neplnenie povinností

1.   Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom rozhodne o neplnení povinností (ďalej len „rozhodnutie o neplnení povinností“), ak dospeje k záveru, že strážca prístupu nedodržiava jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článku 5, 6 alebo 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2.   Komisia sa usiluje prijať rozhodnutie o neplnení povinností do 12 mesiacov od začatia konania podľa článku 20.

3.   Pred prijatím rozhodnutia o neplnení povinností Komisia oznámi dotknutému strážcovi prístupu svoje predbežné zistenia. V uvedených predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktoré zvažuje prijať alebo o ktorých usudzuje, že by ich mal prijať strážca prístupu s cieľom účinne riešiť predbežné zistenia.

4.   Komisia v prípadoch, keď má v úmysle prijať rozhodnutie o neplnení povinností, môže konzultovať s tretími stranami.

5.   V rozhodnutí o neplnení povinností Komisia nariadi strážcovi prístupu, aby v primeranej lehote upustil od neplnenia povinností a podal vysvetlenie, ako plánuje dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím.

6.   Strážca prístupu poskytne Komisii opis opatrení, ktoré prijal na zabezpečenie súladu s rozhodnutím o neplnení povinností.

7.   Ak Komisia rozhodne, že rozhodnutie o neplnení povinností neprijme, ukončí príslušné konanie rozhodnutím.

Článok 30

Pokuty

1.   V rozhodnutí o neplnení povinností môže Komisia uložiť strážcovi prístupu pokuty, ktoré nepresahujú 10 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak zistí, že strážca prístupu úmyselne alebo z nedbanlivosti nedodržiaval:

a)

ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 5, 6 a 7;

b)

opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

c)

nápravné opatrenia uložené podľa článku 18 ods. 1;

d)

predbežné opatrenia nariadené podľa článku 24; alebo

e)

záväzky, ktoré sa podľa článku 25 stali právne záväznými.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže Komisia v rozhodnutí o neplnení povinností uložiť strážcovi prístupu pokuty až do výšky 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak dospeje k záveru, že strážca prístupu sa dopustil rovnakého alebo podobného porušenia povinnosti stanovenej v článkoch 5, 6 alebo 7 v súvislosti s rovnakou základnou platformovou službou, aké mu bolo preukázané v jednom z rozhodnutí o neplnení povinností prijatých v ôsmich predchádzajúcich rokoch.

3.   Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pokuty, ktoré nepresahujú 1 % ich celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)

neposkytnú v stanovenej lehote informácie, ktoré sa vyžadujú na posúdenie ich označenia za strážcov prístupu podľa článku 3, alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie;

b)

nesplnia povinnosť informovať Komisiu podľa článku 3 ods. 3;

c)

neoznámia informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 14, alebo ich poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce;

d)

nepredložia opis, ktorý sa vyžaduje podľa článku 15, alebo ho poskytnú nesprávny, neúplný alebo zavádzajúci;

e)

neposkytnú prístup k údajom, algoritmom alebo informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3;

f)

neposkytnú informácie vyžiadané v lehote stanovenej podľa článku 21 ods. 3 alebo poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo vysvetlenia vyžiadané podľa článku 21 alebo poskytnuté počas kladenia otázok podľa článku 22;

g)

v lehote stanovenej Komisiou neopravia nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zástupca alebo zamestnanec, alebo neposkytnú či odmietnu poskytnúť úplné informácie o skutočnostiach týkajúcich sa predmetu a účelu inšpekcie podľa článku 23;

h)

odmietnu podrobiť sa inšpekcii podľa článku 23;

i)

nesplnia povinnosti, ktoré Komisia uložila podľa článku 26;

j)

nezavedú funkciu dodržiavania súladu s predpismi v súlade s článkom 28; alebo

k)

nesplnia podmienky na prístup k spisu Komisie podľa článku 34 ods. 4.

4.   Pri stanovovaní výšky pokuty Komisia zohľadňuje závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt a v prípade pokút uložených podľa odseku 3 omeškanie v konaní.

5.   Ak je pokuta uložená združeniu podnikov, pričom sa zohľadnil celosvetový obrat jeho členov, a uvedené združenie je v platobnej neschopnosti, združenie je povinné požadovať od svojich členov príspevok na krytie výšky pokuty.

Ak združenie podnikov tieto príspevky nedostane v rámci lehoty stanovenej Komisiou, Komisia môže požadovať uhradenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek z podnikov, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov uvedeného združenia.

Po tom, čo Komisia požiadala o uhradenie v súlade s druhým pododsekom, môže požadovať uhradenie zostatku od ktoréhokoľvek člena združenia podnikov, ak je to potrebné na zabezpečenie úplného uhradenia pokuty.

Komisia však nepožaduje uhradenie podľa druhého alebo tretieho pododseku od podnikov, ktoré preukážu, že nevykonali rozhodnutie združenia podnikov, ktoré viedlo k porušeniu tohto nariadenia, a že predtým, ako Komisia začala konanie podľa článku 20, o tomto porušení nevedeli alebo sa od neho aktívne dištancovali.

Finančná zodpovednosť každého podniku za uhradenie pokuty nepresiahne 20 % jeho celkového celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku.


whereas









keyboard_arrow_down